I keď sme si uvedomovali vážnosť situácie pandémie COVID 19, ktorá sa v súčasnej dobe nesie svetom, nemohli sme odolať a nezrealizovať pre žiakov Špeciálnej základnej školy vo Veľkom Krtíši školu v prírode. Pravdaže sme túto veľkolepú akciu naplánovali v rámci možností a opatrení (COVID-19), ktoré boli stanovené Ministerstvom školstva, vedy a výskume a športu Slovenskej republiky.
A hurá do hôr. Obliekame sa teplejšie, však je už mesiac september, ktorý zafarbil stromom listy na zlato a obúvame si trekingovú obuv, lebo cestujeme so žiakmi na hory, kde chodenie je predsa len trochu náročnejšie, ako tu u nás na „dolniakoch“.
Žiadne autá, žiaden ruch, žiadne mobilné telefóny, len krásna príroda a svieži jesenný vzduch nás opantáva z malebnej prírody Kokavy nad Rimavicou. A hľa ... zrazu objavujeme to, čo je už dávno známe, že najkrajšie veci sú tie najjednoduchšie, ktoré nám dáva samotná príroda. Práve preto ideme až do jej lona, a to aj preto, aby sme sa od nej naučili čo najviac. Aby sme sa naučili vážiť si to, čo máme, ale veľakrát si nevšímame.
Aj tento školský rok Špeciálna základná škola vo Veľkom Krtíši pre svojich žiakov, ktorí ešte neboli na takejto akcii, zorganizovala Školu v prírode v Kokave nad Rimavicou od 14. do 18. septembra 2020.
Zabezpečené ubytovanie na krásnej horskej chate nám pripomínalo kulisy z filmu Jacka Londona „Volanie divočiny“. Všade príroda a v nej len pre nás štebot našich detí. Žiaci boli pravdaže ukážkovo disciplinovaní a uvedomelí, aby svojou prítomnosť nerušili samotných „zvieracích obyvateľov“ našich hôr.
Vedúcou školy v prírode bola Mgr. Katarína Vargová, pedagogického dozoru sa ujala Mgr. Andrea Krišťanová a zdravotný dozor zabezpečovala tentokrát pre nás nováčik p. Mgr. Renáta Štaudingerová, ktorá sa svojej úlohy chytila maximálne zodpovedne, ale s materinským prístupom.
Žiaci sa už po prvých dňoch patrične naučili rozpoznávať niektoré druhy živočíchov, rastlín a drevín. Osvojili si zásady správania v prírode a zoznámili s faunou okolitej prírody, naučili sa dokonca rozpoznávať niektoré druhy hmyzu a húb.
V očiach všetkých žiakov bola radosť a spokojnosť, ktorú sme aj chceli u nich docieliť. Veď robiť niečo s radosťou pre našich žiakov a potom vidieť spätnú väzbu v podobe iskričky radosti v ich očiach, bolo to najväčšie vyznanie vďaky od „našich“ detí.
Mgr. Katarína Vargová